San Francisco – ďalší splnený sen. Golden Gate naživo!
Návšteva USA je vždy zážitok – človek sa tam predsa len nevyberie každý rok. Ani každý druhý. Teda aspoň ja nie. Je to však ideálna dovolenka na dlhší čas, u mňa konkrétne na dva týždne – a to je tak akurát. Bonusom je časový posun, vďaka ktorému sa vám zrazu zdá, že ste konečne postrádateľný... lebo ste mimo dosahu. Kolegovia vás síce môžu teoreticky zastihnúť, ale prakticky – nie ste v rovnakom časopriestore. Ráno niečo vyriešite, večer niečo pošlete, a zvyšok dňa patrí objavovaniu.
Tip: odporúčam aplikáciu Holafly – lebo online treba byť, aj keď ste offline.
San Francisco, baby!
Let z Londýna s British Airways bol… no, povedzme, že nezabudnuteľný. Mala som chvíľami pocit, že to bolo rozlúčkové kolo pre to lietadlo. Ale dobre – doleteli sme. Cez kontrolu sme prešli bez problémov, len s klasickými otázkami typu kam cestujete a prečo. Všetko som mala poctivo naplánované – z letiska do hotela sme sa mali presunúť pohodlne vlakom. Realita však vyzerala trochu inak: po dlhom lete, únave a strete s komplikovaným automatom na lístky sme si povedali: „Stačí. Ideme taxíkom.“ Taxík, ktorý by si zaslúžil aspoň menší reštart – vizuálne aj aromaticky. Navyše sa snažíte odhadnúť, koľko vlastne dať prepitné, keď už je na displeji zarátané a ešte aj zvýraznené.
A tak sme neskôr prešli na Uber – a to odporúčam všetkými desiatimi. Tip sa zadáva cez appku, nikto vás neskenuje pohľadom, či ste „štedrý Európan“, vozidlá sú novšie a celý proces menej stresujúci. Za mňa určite najlepšia voľba.
Ubytko? Booking, klasika.
Ubytko som hľadala cez booking.com, lebo sme sa plánovali často presúvať a chcela som mať flexibilitu. Prvé noci sme bývali blízko Union Square – blogeri písali, že je to bezpečná lokalita. Neviem... asi záleží, ktorým smerom sa vyberiete. Stačilo pár uličiek mimo hlavný ťah a už to nebolo celkom „pohľadnicové“. Ale to patrí k zážitku. Do 5 minút pešo z hotela sme boli na zastávke cable car, odkiaľ sa dalo pohodlne dostať až dole k prístavu. Ďalšie ubytovanie som riešila priebežne – keď som už vedela, kde sa mi páči. A musím uznať, tie klasické americké motely boli úplne v pohode. A bonus? Do 5 minút sme boli na zastávke cable car, odkiaľ sa dalo pohodlne dostať až dole k prístavu.
Tip: My sme bývali v King George, nebol problém ani so zmenou izby (najskôr nás ubytovali nad ventilačným systémom na streche oproti). J
Ďalšie ubytovanie sme vyberali po návrate z cestovania po Kalifornii už blízko k pobrežiu a ku Golden Gate, kde sme si už užívali len relax (všetko sme už poznali veď) a samotný most bikerským tripom v hroznom počasí ale stálo to zato.
Cable car – old school Instagram bez filtra
Ak niečo v San Franciscu nevynechať, tak toto. Presúvať sa pohodlne mestom s historickou električkou Cable Car. Je to niečo ako naša pozemná lanovka na Hrebienok, len v malom. Prevedie vás po celom meste a na ráno je to ideálny začiatok dňa. Len tak sa kochať kolobehom mesta a pozorovaním. Ani z toho nemáme veľa fotiek. Celkovo mám pocit, že to čo vidia oči, kamera nemá šancu zachytiť.
Tip: pokiaľ vidíte že na stanovišti v prístave či kdekoľvek kde ja začiatok a koniec jazdy veľa ľudí, prejdite pešo jednu dve stanice a budete vedieť naskočiť. Úplne električku nenaplnia aby mali kapacitu pre ľudí počas jazdy.
Tip2: Ak ste v meste pár dní, odporúčam si kúpiť lístok online cez aplikáciu MuniMobile. Lacnejšie a stále poruke.
Golden Gate – áno, presne ten zo screensaverov
Vidieť ho naživo je niečo iné. My sme si ho užili rovno dvakrát – najprv loďou (ideálne mimo sezóny, v marci – menej ľudí, viac hmly a dramatickej atmosféry), a potom na bicykli. Áno, bicykel, vietor, PMS, ale zážitok ako hrom! Priznávam, fotky z toho nemám – nejak som si naivne myslela, že späť to bude lepšie. Nebolo. Fúkalo, kopec, neochotný bajk a ja. Ale stálo to za to – ten most je proste monument, čo sa do objektívu nezmestí. Ani technicky, ani emočne.
Jedlo a drinky – kde si, talianska dovolenka?!
Ak ste zvyknutí na európske gastro, pripravte sa na malý kultúrny šok. V širšom centre sme veľmi dobré jedlo nenašli, zato pri pláži alebo v turistických zónach to bolo lepšie. I keď najlepšie bolo zájsť kúsok viac do mesta a tam sme už našli rôzne reštaurácie, aj indickú, ázijskú aj nejaké tie americké Dinner. A čo nás ešte prekvapilo – v San Franciscu sa akosi... nepije. Večer sme márne hľadali miesto, kde si sadnúť na drink. Zato marihuanu sme cítili skoro všade. Je legálna a je ju cítiť. Pozitívum? Hlava nebolela.
Pier 39 – uškatce, suveníry a parádna loď
Ak sa chystáte k prístavu, Pier 39 jednoducho nevynecháte – a ani by ste nemali. Jasné, je to klasická turistická zastávka, ale má svoje čaro. Čakali sme húfy uškatcov ako z pohľadníc, no v skutočnosti sa tam váľalo len pár leňochov, ktorí si dávali poriadny relax. Napriek tomu sme si to užili – najmä prechádzku po promenáde plnej obchodíkov a suvenírov (priznávam, je to raj najmä pre nás ženy).
Kúsok ďalej nás však čakalo prekvapenie – historická loď SS Jeremiah O’Brien, jediná z flotily z Normandie, ktorá je pôvodná a stále plne funkčná. Je naozaj obrovská a stojí za návštevu. Sprievodca, veterán s iskrou v oku, nám o nej rozprával tak zanietene, že sme na chvíľu zabudli, kde sme. Bolo to ako počúvať kapitolu z dobrodružného románu.
Alcatraz – výlet na miesto, kam ste sa kedysi rozhodne nechceli dostať
Na Alcatraz sa dostanete loďou. Plavba je krátka a podľa počasia aj príjemná. Najväčší bonus pre nás pri návšteve v marci bolo menej turistov. Netlačíte sa, všetko plynie akosi civilizovanejšie ale aj tak čakáte pred plavbou tam aj späť v rade. Na ceste späť to býva horšie, lebo tam je odchod voľný, takže niektorý čas môže byť v celku preplnený. Neviem si to celkom dobre predstaviť v tej najsilnejšej turistickej sezóne.
Po príchode dostanete slúchadlá s audio sprievodcom, ktorý si právom vyslúžil medzinárodné ocenenia. A fakt, že rozprávajú bývalí väzni a dozorcovia, tomu dáva úplne iný rozmer – miestami si pripadáte ako v dokumente od HBO. Slovenčinu či češtinu ale neočakávajte.
Samotný ostrov vás prekvapí – je krásny. Fakt. Taká tá nečakaná kombinácia tvrdej histórie a zelene, ktorá medzi celami rastie úplne bez hanby. Výhľad na San Francisco je ako z pohľadnice.
San Francisco? Jednoznačne áno.
Je to mesto plné kontrastov – luxus a bieda vedľa seba, hmla a slnko na jednej ulici. Ale tá atmosféra... nezameniteľná.
Tip na záver? Neberte to celé príliš vážne. Dovoľte si chvíľu nevedieť, kam presne idete. Zablúdiť. Zastaviť sa. Pozerať sa. Lebo v San Franciscu sa toho dá vidieť veľa – aj bez itinerára.
Plňte si sny. Či už sú za rohom alebo až za oceánom.
